Ťažko sa čudovať, že odborná aj laická verejnosť po každom novom predstavení jediného slovenského úradníka s vlastnou podriadenou ministerkou inštinktívne siahne do arzenálu jemnejších i hrubších vulgarizmov, občas azda okorenených doplnkovým prívlastkom.
Je to prirodzené, legitímne to poskytuje okamžitú úľavu, ale keďže už nejde len o kognitívne a charakterovo hendikepovaných odkundesov, ale aj o ministerku a vysokého štátneho úradníka, ich nehorázne reči potrebujú aj vecnú reflexiu.
Povinnou jazdou je konštatovanie, že snahou normalizovať verejný priestor v súlade so svojimi rustikálnymi predstavami prezrádzajú všetko o svojom vnútornom svete, v ktorom štátna moc slúži na diktovanie občianskemu sektoru.
Tí zas budú prekvapení.
